Joe Frazier: „Obama musí skúsiť zachrániť box"

Bývalý absolútny majster sveta v ťažkej váhe, vynikajúci Joe Frazier povedal pre stránku WalesOnline.co.uk o vzťahoch s Muhammadom Ali, rozpadajúcom sa Rocky Balboovi a predinfarktovom stave súčasného boxu.

Hocikto, koho aspoň trocha zaujíma box, počul o vynikajúcich zápasoch Joe Fraziera proti Muhammadovi Ali a George Foremanovi. Nie všetky z hlavných zápasov v svojej kariére Smokin Joe vyhral, ale nálepku legendy boxu má navždy.

Zápas s Ali, samozrejme, je výnimočný. Pozerali ho milióny a kto nemal šťastie narodiť sa v tých časoch ho teraz znovu pozerajú a vedú horúce diskusie o tých troch zápasoch, ktoré vošli do histórie boxu. Preto prvou témou, ktorej sa dotkneme v rozhovore s Joe, ktorý sa pohodlne uvelebil v kresle Cardiffského hotela Bridgend, je súperenie s Ali. A 65 ročný Frazier s radosťou začína rozprávať.

„Moje meno sa ocitlo v histórii a chápal som, že meno Ali bude vždy niekde vedľa.

„Samozrejme chápem, že najmä vďaka trom zápasom proti Alimu si ma ľudia pamätajú a milujú. V skutočnosti som počas kariéry mal aj zaujímavejšie zápasy, ale vtedy chcel celý svet, v 70 tych rokoch, aby som porazil neporaziteľného. Keď sa to stalo, moje meno sa ocitlo v histórii a ja som chápal, že meno Aliho bude vždy niekde vedľa."

Frazier uštedril Alimu prvú porážku v kariére, keď porazil Najväčšieho jednohlasným rozhodnutím rozhodcov v New Yorskom Madison Square Garden v marci 1971. Avšak Ali vyhral druhý zápas a tiež rozhodujúce stretnutie v trilógii, ktoré sa volalo Thrilla in Manila.

Po skončení tohto brutálneho boja sa Ali priznal, že bol ako nikdy blízko smrti. Muhammad si uchoval život a spolu s ním aj titul vďaka Eddie Futchovi, trénerovi takmer na jedno oko slepého Fraziera, ktorý zastavil zápas pred pätnástym, záverečným kolom.

Súperenie medzi Frazierom a Ali pokračovalo aj ďaleko za hranicami ringu. A aj tam bolo nemenej úchvatným.

Ali dráždil Fraziera nazývajúc ho gorilou a strýkom Tomom, pričom zabúdal, že práve Joe sa osobne stretol s vtedajším prezidentom USA Richardom Nixonom a prosil, aby Muhammadovi bola obnovená boxerská licencia, ktorú mu pozastavili po tom, ako Ali odmietol slúžiť v americkej armáde.

Ako „odmenu" za svoje gesto Frazier dostal od súpera takú dávku špiny, že sa zdá, že ju doteraz nedokáže zmyť. Ale Joe sa na Aliho, ktorý už veľa rokov trpí ťažkou formou Parkinsonovej choroby nehnevá. A staré hriechy vyťahovať nechce.

„Ali miloval show. Chcel byť v centre pozornosti, vždy a všade. Chcel byť súčasne reportérom, hlásateľom v ringu a promotérom. Hoci v prvom rade, samozrejme boxerom. Príliš som si jeho slová a veľké gestá nevšímal, pretože som vždy vedel, ako Muhammadovi nakopať zadok."

- Odpustili ste mu všetky urážky ?

- Len Boh má právo odpúšťať ľuďom.

„Príbeh Rocky Balboa je zlepený z rôznych príbehov. Každý z tých kúskov je pravdivý, ale všetky dokopy držia zle a rozpadajú sa pred očami."

Zaujímavé rozprávanie Fraziera o Alim je možné počúvať dlho, ale je aj nemálo druhých zaujímavých príbehov, ktoré je Joe s radosťou pripravený porozprávať. A jeden z nich je príbeh jeho lásky k boxu.

Joe vyrástol na zápasoch Rocky Marciano a Joe Louisa, ale aby videl ich ďalší zápas, musel špekulovať.

Maličkému Josephovi Wiliamovi nedovolili pozerať boxerské zápasy v obývačke spolu s otcom, strýkom a priateľmi rodiny. Preto na svoje vzory detstva Frazier pozeral cez škáry v stene.

Po prvý raz sa Joe ocitol v boxerskej telocvični v 10 rokoch. Strýko Israel mu dovolil urobiť niekoľko úderov do hrušky a to stačilo, aby zbadali veľký potenciál chlapca a Frazier začal pravidelne trénovať.

Počas rannej kariéry Fraziera bolo aj obdobie, keď musel pracovať na jatkách vo Philadelphii. Aby nestratil formu, Joe mlátil hovädzie polky a tiež behal po dlhom schodisku umeleckého múzea, čím dal budúcemu hrdinovi Sylvestera Stalone efektívny príklad.

„Príbeh Rocky Balboa je od začiatku do konca vymyslený, zlepený z cudzích príbehov. Každý z tých kúskov je pravdivý, ale všetky dokopy držia zle a rozpadajú sa pred očami. Možno by môj film bol lepší, pretože môj príbeh je naozaj pravdivý. A stojí za to."

V roku 1965, rok po víťazstve na olympiáde mal 21 ročný Frazier autonehodu, ktorá ohrozila celú jeho kariéru.

„Voľakedy bol box krásny a mal krásne pravidlá. Bol len jeden šampión a všetci vedeli, že on je ten pravý."

Po nehode Joe čiastočne oslepol na ľavé oko, čo vážne obmedzilo jeho možnosti. Počas desiatich rokov však budúci šampión držal tento fakt v tajnosti, aby mohol pokračovať vo vystúpeniach v ringu.

„Problémy so zrakom ma najprv vôbec neznepokojovali, veď proti mne nikto nedokázal stáť viac ako tri kolá. Samozrejme som vedel, že v budúcnosti sa problémy objavia. A veľmi veľké. Ale neprestal som boxovať. Pretože byť slepým a bohatým je oveľa lepšie ako byť slepým a kapitulovaným. Pravidelne som to konzultoval s lekármi a po čase sme sa dokonca stali dobrými priateľmi."

V roku 1970 keď knockoutoval Jimmy Ellisa v piatom kole, sa Frazier po prvý raz stal majstom sveta a o rok porazil v prvom zápase Aliho. Avšak potom nasledoval rad neúspechov. Najprv Joe utrpel prvú porážku v kariére od Foremana, potom dva razy od Aliho a znovu od Foremana v roku 1976, po ktorom nadišiel čas opustiť ring.

Ak nespomenieme krátky neúspešný návrat v roku 1981, posledných 30 rokov Frazier zasvätil príprave mladých boxerov v svojej vlastnej telocvični. Len pred nedávnom Joe zatvoril telocvičňu a teraz cestuje po svete, stretáva sa s fanúšikmi a spieva blues.

Box v jeho súčasnej podobe Fraziera sklamáva viac a viac a dúfa, že jeho milovaný šport môže zachrániť nový prezident USA.

„Ako člen skupiny veteránov boxu sa chcem stretnúť a porozprávať sa s Barackom Obamom. Musí skúsiť zachrániť box. Voľakedy bol box krásny a mal krásne pravidlá. Bol len jeden šampión a všetci vedeli, že víťaz šampiónskeho zápasu je ozajstný, jediný a naozaj najlepší. Dnes z tejto krásy nezostala ani stopa, pretože počet šampiónov sa nedá zrátať. Kvôli takým pravidlám sa v boxe nikdy neobjavia noví Frazierovia, Ali a Foremani. Tí, ktorí sú schopní vrátiť boxu bývalú slávu. Je pre mňa ťažké zmieriť sa s tým."

Autor: Jurij Michalkin

Bob všemohúci

Bez ohľadu na svojich 77 rokov sa Bob Arum, tak ako aj v predchádzajúcich štyroch desaťročiach aktívne účastní organizovania najvýznamnejších zápasov vo svete profesionálneho boxu. Ba čo viac, v posledných niekoľkých rokoch možno nazývať práve Aruma a nie jeho rovesníka a konkurenta Dona Kinga, promotérom číslo 1 svetového boxu. Ak aj Aruma v predošlých desaťročiach označovali ako hlavného konkurenta „Strapatého", teraz v posledných rokoch, keď King značne „vypĺzol", stratil svoje hviezdy a vplyv pri organizovaní prenosov svojich večerov boxu v HBO a Showtime, sa majiteľ Top Rank stal hlavným kandidátom na titul prvého promotéra.

A jeho hlavným konkurentom v tomto biznise sa teraz stala donedávna aktívna superhviezda svetového boxu a tiež jeho zverenec „Zlatý chlapec" Oscar de la Hoya. Robert (Bob) Arum sa narodil 8 decembra 1931 v židovskej rodine, ktorá žila v New-Yorskej štvrti Brooklyn. Bob bol usilovný a vzdelaný chlapec. Po ukončení strednej školy Erasmus Hall sa dostal na New-Yorskú univerzitu, kde spájal štúdium s organizačnou prácou prezidenta študenstskej organizácie.

Po absolvovaní univerzity v roku 1955, sa Arum rozhodol pokračovať vo vzdelávaní ešte na vyššej úrovni a dostal sa na Harwardskú právnickú školu. Absolvoval ju v roku 1956 s vyznamenaním a stal sa veľmi žiadaným špecialistom. Najprv pracoval ako daňový expert na Wall street a neskôr ho oslovili z Ministerstva justície USA, ktorému v tom čase šéfoval Robert Kennedy - brat prezidenta USA, Johna Kennedy. Počas niekoľkých nasledujúcich rokov, pracoval najskôr v administrácii Kennedyho a neskôr Lindona Johnsona na prípadoch odhaľovania a vymáhania daňových únikov veľkých spoločností ako napríklad Standart Oil, Citybank a Con Edison.

Podľa jeho vlastných slov, do roku 1965 sa prakticky nezaujímal o box, považoval ho za primitívne divadlo, v ktorom sa „dvaja chlapi mlátia do hlavy". V roku 1962 Arumovi, ako vedúceho daňového odboru štátneho prokurátora v New-Yorku, prikázali vyšetriť prípad o vyvezení finančných prostriedkov (pravdepodobne do jednej zo švajčiarskych bánk) získaných z prvého zápasu medzi Sonny Listonom a Floydom Pattersonom. Počas tohto vyšetrovania sa Arum zoznámil s mnohými slávnymi ľuďmi zo sveta boxu.

Presnejšie, Arum rád spomína na stretnutie so Sonny Listonom, ktorý nedostal okolo 160 000 dolárov za zápas a prišiel ich žiadať k Bobovi. Arum spomína, ako zamračený a hrozný obor vtrhol do jeho kancelárie a drzo sa opýtal, kde sú jeho peniaze. Oproti tomuto hromotĺkovi sedel za stolom v tom čase šťúply úradník, s veľkými okuliarmi s hrubým rámom. Ale Arum sa nezľakol a povedal hrozivému šampiónovi, že je pomocník štátneho prokurátora a požiadal Listona, aby sa choval slušne. Sonny sa ospravedlnil a neskôr získal svoje peniaze.

V roku 1965 Arum odišiel z Ministerstva justície, aby sa stal partnerom v právnickej firme Louisa Nizera. Onedlho nato, sa Bob zoznámil so známym hráčom Amerického futbalu Jimom Brownom, ktorý mu potom predstavil Muhammada Ali. Ali a Arum sa rozhodli spolupracovať a už v marci 1966, Bob organizoval zápas v kanadskom Toronte medzi Muhammadom Ali a Georgom Chuvalo. Zaujímavé je, že Arum nikdy predtým nenavštevoval boxerské zápasy. Od tohto momentu prešiel Bob Arum dlhú a veľkú púť promotéra.

Za štyri desaťročia činnosti na tomto poli pôsobnosti sa jeho zverencami, okrem vyššie spomenutého „Najväčšieho" stali také hviezdy svetového profesionálneho boxu ako George Foreman, Joe Frazier, Sugar Ray Leonard, Marwin Haggler, Thomas Hearns, Roberto Duran, Larry Holmes, Carlos Monzon, Alexis Arguello, Terry Norris, Ray Mancini, Iran Barkley, James Toney, Vasily Zhirov, Rafael a Gabriel Ruelaz, Oscar de la Hoya, Floyd Mayweather Jr., Manny Pacquiao, Eric Morales, Diego Corrales, Jose Louis Castillo, Paulie Ayila, Lamon Brewster, Miguel Cotto, Jorge Arce, Juan Manuel a Rafael Marquez, Antonio Margarito, Kelly Pavlik, Edwin Valero a mnoho mnoho ďalších.

Vďaka činnosti Aruma sa Las Vegas stalo svetovým hlavným mestom súčasného profi boxu. Prvý boxerský večer, ktorý tam organizoval sa konal v júni 1972 a volal sa

„The Soul brothers vs Quarry brothers". V hlavnom zápase sa vtedy stretli v odvete Muhammad Ali a šialene odvážny a charizmatický biely boxer Jerry Quarry. V undercard zápasu boxovali o svetový titul v poloťažkej váhe Bob Foster a mladší brat Jerryho Mike Quarry. Celý priebeh večera bol vysielaný v systéme privátnej televíze - predchodcu populárneho systému súčasnosti PPV.

V roku 1986 sa Arum rozhodol preniesť svoj hlavný stan promotérskej spoločnosti Top Rank Inc. Do Las Vegas. Čoskoro počet zápasov, organizovaných Arumom na území štátu Nevada presiahne 500.

Počas svojej dlhoročnej promotérskej činnosti Arum organizoval množstvo veľkých a kasových superzápasov: druhé stretnutie Muhammada Ali a Joe Fraziera, obidva zápasy Muhammada Ali (pre Najväčšieho Arum organizoval viac ako 25 zápasov) a Leona Spinksa, zápasy Marwin Haggler - Thomas Hearns, Sugar Ray Leonard - Marwin Haggler, prvý zápas Sugara Raya Leonarda a Roberto Durana, druhé stretnutie Sugara Raya Leonarda a Thomasa Hearnsa, zápasy Oscara de la Hoya proti Julio Cezarovi Chavezovi, Felixovi Trinidadovi a Bernardovi Hopkinsovi, zápasy George Foremana s Evanderom Holyfieldom a Michaelom Moorerom, novšie zápasy medzi Miguelom Cotto a Shane Mosleym, Kelly Pavlikom a Jermainom Taylorom, Ericom Moralesom a M.A. Barrerom, Manny Pacquiao s Ericom Moralesom, Juanom Manuelom Marquezom, Miguelom Cotto a Antonio Margaritom a mnohé ďalšie.

V roku 1978 sa Arum definitívne stal jedným z najvplyvnejších promotérov boxu, keď v New-Orleanskom Superdome organizoval boxerský večer s rekordným počtom titulných zápasov. V rámci jedného programu organizoval naraz štyri šampiónske zápasy o svetové tituly: Muhammad Ali - Leon Spinks II, Victor Galindez - Mike Rossman, Danny Lopez - Juan Malvarez a Jorge Lujan - Alberto Davila. Práve Bob Arum zaviedol módu robiť boxerské zápasy v priestoroch herní. Len v casinách Atlantic City Arum zorganizoval skoro 400 večerov boxu, vrátanie „The Battle of the Ages" medzi Evanderom Holyfieldom a George Foremanom v Boardwalk Hall.

Celkovo, za niečo vyše štyroch desaťročí Arum promotoval vyše 9 000 (!) zápasov, ktoré sa konali v rámci vyše 1 500 (!) večerov boxu, v 22 krajinách na šiestich kontinentoch. Za taký prínos a kvalitu organizácie boxerských turnajov bol Arum v roku 1999 prijatý do Siene Slávy Boxu (IBHOF). Bob Arum bol novátorom a pionierom systému uzatvorených prenosov boxu. Ešte na začiatku 70-tych rokov pochopil perspektívu takej služby pre milovníkov boxu a začal ju testovať a rozvíjať. Už v 80-tych rokoch začala postupne získavať pozície a dá sa povedať, že v 90-tych a 2000 už vytesnila elitné zápasy z bezplatných celonárodných kanálov. Tento aspekt však mnohí americkí novinári a boxerskí špecialisti považujú za hlavnú príčinu poklesu záujmu o tento druh športu medzi verejnosťou, pretože pri systéme PPV, sú prakticky všetky megazápasy vysielané káblovými sieťami a nedostupné širokej verejnosti. Týmto spôsobom, organizátori boxerských večerov zbierajú akési jednorázové predplatné, získavajú veľké peniaze, ale populárnosť a masovosť boxerských televíznych prenosov silno klesá. V tomto pohľade prínos Boba Aruma nevyzerá až tak pozitívne. Ba čo viac, v posledných rokoch Top Rank vysiela systémom PPV aj menej významné večery boxu. A pretože obrovské káblové siete HBO a Showtime odmietajú tieto zápasy vysielať, Bob Arum sa rozhodol založiť vlastnú televíznu spoločnosť, ktorá vysiela zápasy v systéme Top Rank PPV.

Táto stanica sa niektorom zmysle slova stala následovníkom týždenného programu Top Rank Boxing Series, ktorá bola vysielaná od roku 1980 na kanáli ESPN a bola najdlhšie vysielaným programom spomedzi všetkých pravidelných televíznych programov o boxe.

Bez ohľadu na to, v prostredí profi-boxu má Arum reputáciu inteligentného, rozvážneho a viac-menej „čisto rukého" promotéra a tým sa výhodne odlišuje od toho istého Dona Kinga, avšak aj on bol neraz zapletený v rôznych škandáloch, dokonca aj v korupčných.

Napríklad v roku 2000 Don King nazval Aruma „štrajkokazovskou krysou", keď Bob súhlasil so spoluprácou s FBI v korupčnom škandále bývalého prezidenta IBF Roberta Lee.

Arum na vypočúvaní svedčil, že bol nútený dať Lee úplatok, aby zvýšil rating IBF u jedného zo svojich boxerov. Pretože bolo rozhodnuté, že Lee prakticky peniaze vymáhal od promotérov, Arumovi, ako aj jeho cechovým kolegom Donovi Kingovi a Cedricovi Kushnerovi sa podarilo vyhnúť trestu.

Arum bol tiež pokutovaný sumou 125 000 dolárov Atletickou komisiou štátu Nevada za to, že dal tomu istému Robertovi Lee úplatok vo výške 100 000 dolárov, aby vyhlásil zápas v ťažkej váhe medzi George Foremanom a Axelom Schulzom, ktorý sa konal v roku 1995, za titulový.

V roku 2004 agenti FBI vtrhli s povolením do hlavnej kancelárie Top Rank v Las Vegas, zobrali dokumentáciu a niekoľko počítačov. Spoločnosť Aruma bola podozrivá v organizovaní dohodnutých zápasov (vrátene zápasu Oscara de la Hoya, Erica „Butterbeana" Esha, Jorge Paesa), avšak obvinenie, ktoré sa skúmalo až do roku 2006 bolo nakoniec uzatvorené bez súdu. V roku 2007 Floyd Mayweather, ktorý sa rozhodol ukončiť spoluprácu s Top Rank, obvinil Boba Aruma v minimalizácii jeho honorárov a obohacovaní sa na jeho úkor počas niekoľkch rokov.

V tom istom roku 2007, prezident UFC Dana White nariekol Aruma z vysávania peňazí z boxu na úkor jeho popularizácie.

Arum na to odpoveda, že borci UFC by sa mali opýtať svojho vedenia, ako sa rozdeľujú zisky z turnajov a prečo dostávajú menej ako boxeri z Top Rank. Arum sa tiež nelichotivo vyjadril na adresu samotných borcov UFC, keď ich nazval „bandou chlapíkov, ktorí sú neschopní konkurovať s svojich „pôvodných" druhoch športu."

Okrem Floyda Mayweathera Jr, aj druhá hviezda Top Rank, Oscar de la Hoya odchádzal od Aruma so škandálom. Počas prvej doby existencie promotérskej spoločnosti „Zlatého chlapca" Golden Boy Promotions, Arum úplne odmietal akúkoľvek spoluprácu s ňou, nehľadiac na to, že to prinášalo straty jeho niektorým boxerom. Neskôr sa pravda vzťahy medzi de la Hoyom a Arumom narovnali a teraz ich spoločnosti dokonca niekedy organizujú boxerské večery spoločne.

Svojho času, jeden z promotérov stredného rangu, Dan Goosen obvinil Aruma, že na naho podáva špinavé a lživé udania. Vyššie spomenutý ex-prezident IBF Rober Lee vyhlásil, že Arum má rasistické názory. Prezident Top Rank mal povedať, že „dovolíme černochom a latinoameričanom mlátiť sa v ringu a peniaze za to si budeme strkať do vrecka."

Sám Arum vyjadroval nespokojnosť na adresu sietí HBO a Showtime ohľadom toho, že namiesto aby spolupracovali s promotérmi, berú na seba ich funkcie a ich samých odtesnujú na hranicu svetového boxu. Arum vtedy doplnil, že on a King sú schopní vyžiť aj bez HBO a Showtime.

V posledných rokoch skoncentroval Bob Arum svoju pozornosť predovšetkým na španielsky hovoriacu časť auditória milovníkov boxu, ktorá teraz ochotnejšie utráca za prenosy boxu. V súvislosti s tým, väčšia časť z vyše 70 boxerov, ktorí sú kontrahovaní Top Rank sú latino. Aj preto veľa boxerských večerov Arum organizuje na Juhozápade USA, kde sa už španielsky hovoriace obyvateľstvo stalo v mnohých mestách dominujúcim.

Čo sa týka osobného života Boba Aruma, tam je všetko v poriadku. Je šťastne po druhý raz ženatý, má 3 deti z prvého manželstva - synov Johna a Richarda a dcéru Elisabeth.

Občas sa objavuje vo filme, ale len v drobných úlohách a hrá seba samého.

Boj s tieňom

Ut, 2009-06-09

K výročiu zápasu Lewis - Tyson

Boj s tieňom

10.6.2002

Anglická kráľovná zrejme nakoniec povýši Lennoxa Lewisa na rytiera. Urobil to, o čom spolu s celou Britániou sníval veľa rokov - porazil Mike Tysona, pričom knockoutom. Ale bol to smutný triumf, pretože v sobotu v ringu v Las Vegas s Lewisom neboxoval sám Železný Mike, ale jeho tieň, ktorý ani zdaľeka nebol podobný na bývalého Tysona.

Náš a cudzinec

            Napätie v sále dosahuje bod varu už dlho pred začiatkom zápasu. Tisíce ľudí stoja, jednoducho nemôžu sedieť. Mnohí kričia. Keď sa zjaví Tyson, ozve sa divoký rev, proti ktorému sa zdá pôvodný šum ako slávičí spev. Hneď je jasné, komu budú tribúny fandiť. Zlý, alebo dobrý - Tyson je náš a brit Lewis je cudzinec.

            Mike je absolútne pokojný a akoby smutný. Vyzerá inak ako predtým, je iný, svaly sú akoby tie isté, len už sú trocha dotknuté tukom.

            Čoskoro ide k ringu Lexis. Vítajú ho nedobroprajným hučaním, Lewis na to však nijako nereaguje. Je úplne sústredený a trocha nervózny. Kto by aj nebol, pred zápasom s Tysonom. Je to ako ísť s jedným granátom na tank.

Medzi tým sa v ringu deje niečo zvláštne. Po obvode ho ohradili veľkí chlapíci v žltých košeliach, ktorí boli prizvaní aby zabránili možnej bitke medzi dvoma nenávidiacimi sa boxermi ešte pred začiatkom zápasu. Je to samozrejme časť show, tak ako ich nenávisť, ale na druhej strane, v januáry Tyson naozaj pokúsal Brita, kvôli čomu sa skoro zrušil zápas. Čiže, tak, ako to vždy bolo s Mikom, nikdy nie je možné s určitosťou tvrdiť, kde sa končí show a začína sa džungľa.

Vedúci kanálov HBO a Showtime vysielajú tento zápas. Michael Buffer a Jimmy Lennon predstavujú účastníkov zápasu a doslova urobia z tejto časti niečo podobné opere. Najviac to pripomína duet Luciano Pavarotti a Placido Domingo. Ich hlasy vibrujú, viac ako kedykoľvek predtým. Zrejme títo dvaja najžiadanejšie zlaté hrdlá Ameriky majú dnes svoj vlastný zápas. Dal by som víťazstvo Bufferovi na body s veľkou prevahou.

Tak, alebo inak, ale so svoju úlohu - doviesť sálu do varu - zvládli úspešne, a nič viac od nich nikto nežiada. Tysona vyhlasujú za „jedinečného svojho druhu", čo zodpovedá skutočnosti a Lewisa - „všeobecne priznaným absolútnym majstrom sveta", čo je tiež tak.

Oficiálne drží len dve tretiny titulu, WBC a IBF, tretí mu prostredníctvom súdu odobral Don King a teraz ho má John Ruiz, ktorého za šampióna považujú len jeho rodinní príslušníci, a aj to asi nie všetci.

Uppercut proti háku

Nakoniec prichádza rad na Lewisa a Tysona, aby povedali svoje slovo, pre ktoré sa zišli desiatky tisíc divákov v sále a ďalšie milióny u obrazoviek.

Rozhodca Eddie Cotton naťahuje čas o niekoľko zbytočných sekúnd, dlhých ako let nad priepasťou, pred tým, ako dá pokyn na začiatok zápasu. Jeho dlaň rezko rozotne vzduch súčasne s úderom gongu.

Tyson sa hneď nevrhá na súpera, ako to robil vždy, je len trocha aktívnejší ako Lewis, ktorý zjavne nervačí. Mike prespasíruje cez obranu Lewisa niekoľko jabov. Len čo sa mu podarí priblížiť sa, Brit klinčuje. Pri odchode z klinča Lewis triafa niekoľkými nervóznymi a podľa všetkého nie príliš silnými údermi.

Po nejakom čase Lennox vyťahuje svoju hlavnú domácu úlohu - mocný pravý uppercut, ktorý presne triafa hlavu Tysona. Lennox si úplne osvojil tento úder pomerne neskoro, až v druhom zápase s Holyfieldom, v ktorom získal titul absolútneho majstra sveta, ale teraz ho udiera tak, ako by si ním predieral cestu pri pôrode.

Tyson skúša udrieť ľavý hák v skoku, ktorým už toľkých súperov poslal do knockoutu. Na svete nejestvuje hlava, ktorá môže vydržať tento úder, ale minie. Lewis klinčuje a po každý krát, používajúc pri tom svoju výhodu vo výške, navalí sa na Tysona a kvapku po kvapke z neho žmýka sily.

Kolo sa blíži k záveru a Mike zatiaľ neudrel ani jediný vážnejší úder. Viazne v obrane Lewisa ako v blate. Jeho ľavý hák skĺzne, no Lennox ani nosom nepohne. Gong. Kolo pre Lewisa. Hoci sa Brit len začal vyrovnávať so svojimi nervami, aj tak udrel niekoľko citeľných úderov, čo sa nedá povedať o jeho súperovi.

Celkovo prvé kolo zápasu s Tysonom pripomína jeho prvé kolo s iným knockoutérom - Davidom Tua. Tá istá, možno až zbytočná opatrnosť. To isté postupné získavanie kontroly nad sebou. Lennox pozná strach, no vie ho kontrolovať a Cus D´Amato, adoptívny otec a prvý tréner Mika považoval taký strach za užitočný.

Druhé kolo. Tyson začína aktívne, ale znovu viazne v obrane Lewisa. Rozhodca napomína Brita za to, že drží súpera. Tyson skúša dvakrát udrieť ľavý hák s prískokom a dva razy sa mu nedarí. Zato koľko síl, stratených zbytočne. Lewis udiera pravý uppercut a drží ho za ruky.

Nakoniec si Lewis spomenie na svoj jab, ktorým si drží súpera na dištanc tak, ako mu vyhovuje. Tyson znovu skúša trafiť ho ľavým hákom a znovu vedľa. Lewis opäť udiera pravý uppercut. Niekedy sa zdá, že ten úder jednoducho odtrhne protivníkovi hlavu. Ak Mike nenájde nejaký protiliek na tento nepríjemný uppercut, všetko môže skončiť veľmi rýchlo.

Lewis udiera ešte jeden úder zo spodu, tentoraz na telo. V pauzách po celý čas klinčuje a rozhodca ho napomína. A tu, uppercut Lewisa trafí cieľ. Jab, ešte jab - tiež presne. Tyson skúša trafiť Lennoxa pravým crossom. Jeden taký úder pred menej ako dvoma rokmi stačil, aby Andrzej Golota najprv padol na zem a potom ušiel z ringu, stiahnuc chvost. Ale dnes má Mike iného súpera a úder ide mimo.

Lewis sa začal držať bližšie k Tysonovi. Udiera ďalší pravý uppercut, po ktorom nasleduje ľavý hák. Pauza - a ešte jeden uppercut. Kolo je bezpodmienečne Lewisove. Ba čo viac, začína byť jasné, že ak Tyson nejakým zázrakom nezvalí Lewisa počas niekoľkých nadchádzajúcich roundov, Lewis ho dostane.

   Bezmocné prevrátené kyvadlo

            Tyson, sediaci v rohu vyzerá veľmi deprimovaný. Nie je monštrum. Je to unavený bojovník stredného veku a bodka. Pravda so stopami bývalej veľkosti. Lewis neboxuje so Železným Mikom, ale s jeho tieňom.

            Tretie kolo začína znovu útokom Tysona a klinčom. Lewis skoro po prvý raz v zápase skúša použiť svoj dávny korunný úder - pravý cross. Bezvýsledne. Zápas pokračuje v podobnom duchu: len čo Mike prichádza bližšie, Lennox klinčuje. Tyson robí nesmelý pokus stať sa takým ako voľakedy. Začína sa pohybovať vpred, zľahka rozhýbava trup napravo a naľavo, ako prevrátené kyvadlo. Je to však ten istý Tyson?

Nič sa mu nedarí. Chytá nie príliš silný, ale presný cross Lewisa. Brit ustupuje a udiera jeden jab za druhým. Tyson v klinči, skoro pod pazuchou Lewisa udiera po ľadvinách sprava. Sála protestuje a rozhodca mlčí. Lennox udrie ešte niekoľko jabov a navalí sa v klinči celým telom na Američana.

            Tysonovi sa podarí udrieť jeden úder, sála hučí, ale naprázdno. Lewisovi sa darí ďalší dobrý úder sprava. Lennox sa definitívne uvoľnil. Začína spúšťať ľavú ruku, zostáva odkrytý pre Tysonove útoky. Viac sa ho nebojí. Kolo pre Lewisa. Tysona zrejme už nespasí ani zázrak. Vyčerpal sa.

            Štvrté kolo. Tyson opäť začína rezko, ale jeho údery idú mimo cieľ a rýchlo sa unaví. Lewisovou odpoveďou je veľmi silný pravý cross. Ďalej jeho kolo pokračuje pod jeho taktovkou. Lennox stále udiera zľava aj sprava. Tysonovi sa nič nedarí. Bitka začína byť monotónna.

            V samotnom závere kola udiera Lewis pravý cross, Tyson sa krčí pod úderom a Lewis ho tlačí zvrchu celou váhou svojich mnoho početných kilogramov. Tyson padá ! V podstate je to knockdown avšak Lewis previezol sám seba : rozhodca si vykladá situáciu tak, že Tyson padol po tlaku telom a nie od úderu a napomína Lewisa, ktorý to ignoruje. No a čo, že teraz bude vyhrané kolo nerozhodné? Aj tak víťazí. Znie gong a Lennox ide do svojho rohu s výrazom víťaza. Tyson vstáva s veľkými ťažkosťami.

            Kolá od piateho do siedmeho sú v tom istom duchu. Mike sa zriedkavo snaží o ľavý hák s doskočením, jednoduchý ľavý hák a pravý cross, ale netriafa. Jediné, čo sa mu darí, je urobiť malú modrinu pod Lewisovým ľavým okom, pričom z neho samého strieka krv z niekoľkých tržných rán a nosa, má opuchnutú celú tvár.

Lennox udiera, čo sa mu zachce. Sem tam to vyzerá, akoby jednoducho cvičil rôzne údery. Keď sa presvedčil, že pravý uppercut prechádza, začal udierať pravý c